Článok blogu

Emočný roller coaster (húsenková dráha) aneb čistenie počas splnu

Nechaj kúzlo, nech sa stane. Musíme vedieť, že je tam niekde tá sila, Boh, vesmírne zákony, akokoľvek si to potrebujeme pomenovať, že existuje a funguje. Snívaj, kráčaj, pomaly, ale iste k svojím snom. Intuícia prichádza ako šepkanie.. je tak tiché, že niekedy je ju ťažké počuť. Sme ohlučaní z toho, čo by sme mali, čo treba, čo musíme, aby bolo, z televízie, z reklám, z aút, z obchodov, z práce, z ľudí, zo života… pritom aspoň 5minút sedieť v tichu každý deň a keď sa dá aj určite dlhšie je podstatné, aby sme sa začali počuť.

Nemeditujem hodinu každý deň, ani netúžim úplne nachádzať stav vnútorného pokoja v sede za zavretými očami na niekoľko hodín každý deň. To sa časom dá a je to veľmi príjemné, ale dôležitejšie sa pre mňa stáva naučiť sa ten pocit začleniť do života. Som tomu vďačná, že to nechávam prichádzať pomaly a z 5minút sa stáva niekedy aj dlhší, niekedy kratší čas vnútorného pokoja na meditačnom vankúši. Ale každý deň, aspoň ráno, ten čas tam je. A tak si myslím, že aj vďaka tomu začínam vnímať veci okolo mňa trochu inak. Možno prelaďujem na inú vibráciu, ako sa to nazýva pre naše ľahšie pochopenie. Ale naspäť k myšlienkam, ktoré sa šepkajú von. Nemusíme prestať túžiť po našich snoch, práci, či iných túžbach, ktoré by nás urobili šťastnými. Stačí, aspoň na začiatok, ich cítiť.

Ešte pred tým, než som vôbec tušila o čom joga vlastne je. Počas môjho života v zahraničí, cestovania, študovania, rôznorodej práce v rôznych krajinách, tuším to bolo aj na 4kontinentoch, som akoby v kútiku srdca si začala priať, aby som raz mohla v živote robiť čo ma baví. Dokonca si pamätám presný moment, kedy som si prečítala a zapísala jednu vetu. Bolo to počas môjho života v Anglicku na farme, kde som sa starala o anglického chlapčeka menom Orlando a neskôr robila asistentku jeho dedovi, ktorý sa podobal neskutočne na Seana Conneryho :)) ano aj také práce boli a kopec iných za tých 13 rokov života v zahraničí, kedy sa človek musel niečim živiť, aby bolo nielen na letenky domov, ale iných krásnych destinácii sveta 🙂 

Tá veta znela: ,,Find what you love to do and you will never have to work again.”  – nájdi, čo miluješ robiť a už nikdy nebudeš musieť pracovať. Alebo inak povedané, pokiaľ je túžba natoľko silná robiť v živote prácu, ktorá dáva zmysel vám aj iným a posúva nás dopredu, tak sa oplatí o tom snívať a akoby to už žiť, hoci je to možno ešte veľmi ďaleko. Príbeh by mohol pokračovať.. ale to by bolo skutočne na dlho.. a hlavným cieľom, že som sa opäť odhodlala zdielať moje pocity s vami je kúsok iný..

Každopádne 🙂 písal sa rok asi 2012 🙂 alebo tak nejak.. Jogu som poznala len ako fyzické cvičenie, ktoré mi robilo dobre, poliečilo bolesti krížov a dlhoročnú bolesť ramenného kĺbu spôsobenú z jeho dávneho zápalu. Niekoľko krát nepomáhali ani injekcie, či magnetická liečba, vždy to bolo len dočasné upokojenie bolesti. Áno, aj to  mi joga vyliečila. Po toľkých rokoch, asi 6, čo ma to pravé rameno tak bolelo, som už prestala dúfať a na bolesť si vtedy začala pomaly aj zvykať. Ešte, že mi prišla do života vtedy v Sydney hot yoga a neskôr snáď najlepší učiteľ jogy akého som si mohla na začiatok mojej jogovej cesty priať v Anglickom Cambridge. Pod jeho vedením hot yogovej série a pravidelného cvičenia počas 2rokov života v Anglicku, bolesti zmizli. A okrem iného joga začala prenikať hlbšie… a stále preniká k rôznym uvedomeniam, poznananiam.. je to skutočne nekončiaca sa cesta, ako sa v múdrych knihách píše. 🙂

Takže späť k začiatku:) Ak cítime svoje sny a uvolníme sa do nich, začnú sa plniť. A tak sa aj stalo, keď som zrazu po asi 4rokoch cvičenia jogy ju začala pomaly učiť cez hot yogovu sériu a neskôr spoznávala jej iné hodnoty. Cez rôzne hodiny jogy, hatha joga, jin joga, atď….Je toľko štýlov jogy, pritom všetko má primárny ceiľ. Mať zdravé telo, aby čo najdlhšie sme v ňom mohli prežiť život v radosti. Tým mám na mysli nielen fyzické, ale aj mentálne, emočné,.. vedieť cítiť svoje jemnohmotné aj energetické telo. Niekedy stačí málinko a cítite to, ani neviete, že je to ono. Tie uvedomenia akosi prichádzajú neskôr, cez rôzne reakcie, príbehy, zrkadlá. Potom zrazu sa skutočne veľký sen stával skutočnosťou. Otvorilo sa jogové štúdio Joga Srdcom, ktoré ani neviem ako, za 3roky fungovania zdielalo jogu srdcom cez toľko ľudí. Vlastne cez všetkých, čo v ňom učili a ktorí ho navštevovali:) Som za to nesmierne vďačná. Za všetkých, čo boli a viem, že aj opäť budú (pri jeho obnovení) súčasťou. Bohužial nájsť a prerobiť nový  priestor nie je možné niekedy dostatočne rýchlo ako by sme túžili pre dobro všetkých. Ale príde to:) Dovtedy sa joga srdcom zdiela aj tak ďalej, na jogových pobytoch, s lektorkami jogy srdcom v parku, či v iných jogových štúdiach, či na festivale jogy a dobrej energie. A opäť som preskočila z primárneho zámeru napísať len pár slov o sile dovoliť si pustiť emócie naplno a potom dokázať pochopiť, čo je za tým.

Áno dnes som mala priam výbuch emócii. Vďaka kamarátke (inak skvelej terapeutke) a jej rozhovoru, okrem mnohých iných vecí, mi došlo, že je spln. Deň, kedy sa všetko dokáže čistiť, ak to vieme vnímať. Častokrát som to totiž vnímať nedokázala a skôr som sa zvykla viniť za svoj vnútorný smútok, slzy, nepokoj a čo ja viem čo neschopné pomenovania… potláčala som emócie, ktoré chceli ísť von, byť boli prežité a následne pustené. Dnes to konečne prišlo. Chtiac nechtiac, samé. Tak sa totiž veci dosť často dejú samé. Hlavne teda, čo sa energií a vecí s nimi spojenými týka.. dejú sa samé..poznáte to. Zhoda náhod? Alebo to skutočne to funguje? Odpoveď nie je dôležitá. Aj tak je nám jasná, keď ju cítime. A tak do toho preplakaného a presmúteného skoro celého dňa, večer som intuitívne začala počúvať rôznu meditačnú hudbu, pridávam link na jeden parádny set s názvom 7chakras balancing meditation – tantric flow – shaman drum & raw relaxing journey. Pre tých z vás, čo si ju chcú vypočuť.

Následne prišla meditácia a v tichu začali prichádzať odpovede. Odpovede mi začali sa potvrdzovať aj v ďalšom dokumente, do ktorého pozerania som sa ,,náhodne“ pustila – Enlightenment – je to dokumen, kde každá veta má svoju váhu. Dokument som bez váhania po asi polhodine pozdielala pre tých, čo rozumejú.  A zrazu spustila sa múza napísania blogu, ktorá už dlho spala. Práve pozerám, že to už prešiel rok, čo som niečo napísala. Nevadí, nedá sa robiť všetko a hlavne nie na silu. Aspoň u mňa to tak funguje. A tak som dokument na chvíľku prerušila a píšem tento blog. Netušiac, či niekomu (okrem mňa 🙂 bude dávať zmysel a pomôže možno niečo pochopiť, precítiť cez zdielaný príbeh či odkazy. Už len to, že opäť píšem, čo mi  joga otvára je potešením. Pochopení na zdielanie je ešte veľa.. Len mi je jasné, že niekedy skutočne menej je viac. A tak na zhrnutie, pridávam k celému aspoň ilustračnú fotku ľadovca.

Intuícia. To je ten hlas duše, ktorý by sme sa mali naučiť cítiť vnímať a počuť. Niekedy to nie je také ľahké, áno viem. Ale nie je to nemožné. Niekedy môže intuícia zavádzať hlavne, ak si ju popletieme s ilúziou. Ovšem, aj to sa stáva. Avšak tú skutočnú intuíciu má každý, každý ju môže počuť, každý môže byť liečiteľom, každý môže robiť, čo ho baví raz, keď príde ten čas realizácie snov. Na začiatok postačí jediné – zasadiť semiačko, byť schopný utíšiť hluk.. aby intuícia mohla prísť a potichúčky ti šepkať po čom túži tvoja duša, aby možno naplnila svoje poslanie alebo aby si bol šťastný… A to je môj hlavný odkaz a zámer písania tohto blogu a pochopenie, ktoré pri splne mesiaca silne prebilo ten hluk myšlienok so samými otáznikmi. 

Kráčať k poznaniu a učiť sa byť viac a viac pozorovateľmi. Uvedomovať si, že nie sme naše myšlienky, že nie sme nejaké role, ktoré hráme. Meditácia pomáha to čistiť, ako keď si povysávame dom alebo vyčistíme chladničku. Potrebujeme si čistiť aj našu myseľ. A je dobre zažiť ,,ups and downs,, -hore a dole, ako sa  hovorí.. zmiešané pocity, strach, smútok…atď, len nenechať sa nimi ovládnuť.

Bez zlého by nebolo dobré a naopak. Aj tu to platí, zažiť a vyskúšať si niekoľko krát v živote oboje sa oplatí, lebo to nás posúva. Teda tých, ktorých si prajú vnútorne rásť a neostávať len na povrchu. Lebo asi je to v živote, v láske, vo všetkom, čo robíme a ako to robíme podobne ako s tým ľadovcom. Častokrát vidíme len tú jeho špičku, ale pod povrchom je toho oveľa viac. Aj preto mi príde veľmi zaujímava celá cesta jógy a pozorovania životov, toho svojho aj ostatných ľudí ako sa im to mení. Ako ľudia žijú a správajú sa, keď im joga prenikne pod kožu. Ako sa im menia tváre v žiarivejšie bez vrások, ako sa im mení energia v harmonickejšiu, …. 

Hm. Už nemám pochýb o myšlienke tak dávno vyslovenej, že joga je skutočne veda o duši.

Prajem vám priatelia a všetci, čo ste sa dočítali možno až sem, aby ste ju zažili. Aby sa joga z podložky vám dostala aj pod pokožku a skúšali ju žiť každý deň. Učili sa na svojich chybách a tešili sa z nich, že vám ukazujú cestu.

Teším sa, až sa opäť vrátim medzi vás aj na podložke, inak sa vidíme ešte na troch jogových pobytoch a potom, snáď vesmír mi pomôže priestor na zdielanie jogy pretvoriť v príjemnú oázu, kde pôjdeme spolu do ticha, kde budeme opäť liečiť svoj strom života – chrbticu, kde sa budeme opäť stretávať, smiať, zdielať a rásť.. Dovtedy, kým nazbieranie financií na nový priestor mi to všetko umožní, niečo určite vymyslím, aby som opäť mohla začať zdielať kúsok môjho jogového srdca v meste Banská Bystrica na pravidelných hodinách jogy aspoň zatiaľ niekde. Určite dám vedieť čoskoro.

Namasté a dobrú noc 🙂

je 00:20 🙂 už dlho som tak hore nebola 🙂 niekedy sú dni plné emócií a sĺz nevedno odkiaľ sa berúcich s následným splnom mesiaca celkom plodné a posúvajúce ďalej.

Ďakujem ti vesmír alebo kto to riadi:)


A na skutočný záver si dovolím spomenúť jednu zo silných myšlienok Eckharta Tolleho ,,get the inside right and the outside will fall into place,, (naprav si svoj vnútorný svet a ten vonkajší bude následovať.)