Článok blogu

Všetko je možné!! – úprimná spoveď lektorky jogy

Niektoré momenty sa človeku vryjú tak intenzívne do pamäti, že vždy keď si ich spätne vybaví, má pocit akoby to bolo včera…

Presne si spomínam na deň, kedy mi vyslovili diagnózu, s ktorou som sa musela naučiť žiť, prijať ju a kráčame spolu „ruka v ruke“ už šiesty rok. A presne vtedy to prišlo… Nikdy som nepatrila medzi ľudí, ktorí boli so sebou vnútorne a už vôbec nie navonok spokojní. Nadváha ma sprevádzala od detstva, ale jediné, čo som dokázala bolo, že som si v duchu sem tam povzdychla a išla ďalej. A ani dva roky užívania kortikosteroidov mi teda na kráse nepridali. ☺ Pribrala som ďalších 14kg za pár mesiacov. Zlá životospráva, minimálny pohyb, chaos v hlave a ten pocit, keď nenávidíte pohľad na seba v zrkadle. Aj teraz mi je ťažko, keď si spomeniem na tú osobu spred pár rokov.

Ale…  Konečne som si povedala „dosť“ a skutočne začala niečo so sebou robiť. Prihlásila som sa na moje prvé skupinové cvičenie (a zbožňujem ho dodnes), hoci aj prihlásiť sa tam mi trvalo niekoľko týždňov. Pravidelne som začala cvičiť, ale chudnutie neprichádzalo. Opäť mierna depka. Začala som viac čítať a dozvedela som sa, čo som už síce dávno vedela, ale… zase to ale (veď to isto poznáte ☺), že pohyb je síce super, no najdôležitejšia zo všetkého je strava. Predsa ma to dobehlo, nedá sa napchávať sladkosťami po večeroch, trošku si pocvičiť a čakať zázraky. Nechápem prečo to tak funguje. Nebudem tu rozpisovať celý môj jedálny lístok, hoci napriek tomu, že sa rapídne zmenil, dodnes nehladujem, stále si doprajem dobré jedlo (áno aj sladké) a čo je úplne super, cítim sa zdravšie (aj výsledky mi to potvrdzujú), lepšie, krajšie a sebavedomejšie. Podarilo sa mi schudnúť takmer 30kg. Len tak pre predstavu, skúste si vyložiť na plecia vrecko cementu, ako sa vám bude kráčať. Ja osobne ho ani nezdvihnem. Zato môj manžel ma už zdvihne aj bez toho, aby som sa bála o to, že ho zlomí v krížoch.

Proste paráda. Cieľ sa mi darilo plniť, zdravie sa polepšilo, no stále to nebolo ono. Ani som nevedela čo, ale „niečo“ mi chýbalo. Vtedy sme si s kamoškou raz pri čajíku (aj tento moment si presne pamätám takmer do najmenších detailov) povedali, že by bolo fajn skúsiť spoločne cvičiť jogu. Možno sčasti preto, že sme chceli tráviť viac času spolu, možno preto, že každá z nás potrebovala vnútorne riešiť to vyššie spomínané „niečo“ . A aha ho JOGA SRDCOM, pome tam. A veru sme aj išli. Síce Luci (áno, presne tá Luci…) ma predbehla a začala bezo mňa. No nie za dlho som sa pridala.

Zamilovali sme si hot jogu. A fakt úprimne ďakujem vesmíru, alebo neviem komu čomu, že sme sa nato dali. Joga ma naučila a stále učí to, o čom sa dočítaš takmer všade – venovať sa viac svojmu vnútru, meditovať, spomaliť, vypnúť, nemyslieť, ďakovať, plakať, smiať sa – ale len čítať ti v tomto prípade nepomôže, treba to jednoducho zažiť. Práve joga, ktorá nielen počas meditácie v pohybe, ale aj v živote a každodennom praktikovaní mimo podložky ma stále učí nebrať sa príliš vážne, užívať si každý moment naplno a byť vďačná zato, čo mám (alebo čo som mala).

Po pravidelnom cvičení hot yogu, niekoľko x do týždňa po vyše roku som bola oslovená, či nechcem vyskúšať viesť ľudí na hodinách hot yogy. Po niekoľko mesačnom školení som sa stala členom tímu Joga Srdcom, za čo som veľmi vďačná – za dôveru, za priateľstvo, za skvelých ľudí, ktorých vďaka jogovému štúdiu stretávam a spoznávam.

Začala sa moja nová etapa, kedy som zvažovala všetky klady, zápory, možnosti, slabé stránky. Proste jin jang, rovnováha musí byť.☺ Luci (pre mňa Sestrik – prezývka z detstva, ktorou  sme sa síce nie ako indiánky rezaním do krvi počastovali za sestry) mi dodala odvahu, a takmer isto viem, že bez jej podpory by som sa na to neodvážila (aspoň teda nie v danom čase). Tešili sme sa ako budeme kolegynky – jogínky. Žiaľ, život to zariadil inak. Luci na moju hodinu už prísť nestihla. Verím však tomu, že každú jednu hodinu hot jogy je pri mne a pomáha mi vo všetkom. A ja sa snažím kúsok z nej preniesť cezo mňa až k vám. Z  lásky, vďačnosti a presvedčenia chcem pokračovať v tom, v čom začala Lucka a to… pomáhať ľuďom liečiť telo, myseľ, dušu v štúdiu, ktoré nás paradoxne na konci spojilo najviac…

… a čo som tým všetkým chcela vlastne povedať? Žiadna cesta za svojimi snami nie je jednoduchá a je úplne jedno, o čom snívaš. Podstatné je rozhodnúť sa ísť si za nimi. Čas nie je dôležitý, pretože plynie rovnako. A aj keby sa nenaplnili úplne, určite je lepšie sa o to aspoň pokúsiť ako ostať v neistote a neustále si klásť tú známu otázku: „Čo by bolo keby…?“

Je len na každom z nás ako sa rozhodne.  A ak túžiš v tieto zimné dni po troche tepla, príď k nám, do štúdia Joga Srdcom napríklad aj na hot yogu, kde ti zaručene teplo bude! Stretneš pohodových ľudí, pokecáš, vypotíš, zbavíš sa toxínov, vypneš a časom isto aj schudneš! ☺

Namasté priatelia, teším sa na Vás na podložke.

Vaša Maťka

(môžme sa spoločne vidieť na mojich hodinách v stredu o 9h a o 16h alebo cez víkendy, kde sa striedame s ostatnými lektormi)