Článok blogu

Zober svojho dôchodcu – backstage letného festivalu

Sú rôzne aktivity mladých, hlavne pred voľbami, zoberú svojho dedka a babku do volebnej miestnosti, aby zaškrtli tých menej nebezpečných. Aby nevolili väčšie zlo, lebo sme rokmi už privykli, že nevolíme hodnoty a perspektívy, ale len štopkáme a látame. Toto leto vznikla na Slovensku nová iniciatíva, ktorá si kladie za cieľ, spojiť ľudí naprieč vekovým spektrom, v mene ideálov: „v domovoch“ miest málo, na festivaloch dosť. Iniciatíva nie je inštitucionalizovaná a funguje len na princípe dobrovoľnosti a ochoty. Volá sa Zober svojho dôchodcu na festival.

Tak som sa aj ja dostal na festival. Moja mladšia kamoška po zúfalých pokusoch osloviť vekových spriaznencov, mať dva dni ruky v oblohe a nohy v blate, sa obrátila na mňa. Účasť na festivale s atmosférou mohla ešte zhatiť iniciatíva mojej mamy „podpásovkou“: „ … ty ideš na hudobný festival?!“ No nedal som sa odradiť, myslím, že len závidela, keď si prečítala všetkých „hedlajnerov“.

Už príchod na festival je fascinujúci. Idete vinicami, ďalej a ďalej, už vidíte pódium, teda „stejdž“, ako som sa naučil odčítavať z pier sporo odetých jednotlivcov, ktorých by v Ríme ukrižovali a v Dubrovníku sťali. Lenže tu bývať nebudete. Idete ďalej lúkami, kocháte sa slovenskou krajinou, ktorá sa pomaly zmiešava s tou maďarskou. Tak tu budeme parkovať a toť stanovať. Ďalšia premiéra – stavanie stanu a spanie v ňom. Po dvoch nociach opravujem pojem spať, na odpadnúť únavou. Sme zaparkovaní, stan stojí a je ukotvený, lebo som čítal, že stany unášajú, nie účastníci, tí ho skôr zaberajú právom prvej prepitej noci, ale prírodné úkazy – mimozemšťania, víchrice a Vietnamci. Mierným šokom je pre mňa kadibúdka s prezývkou „tojtojka“. Je fajn nasprejovaná, taká kvietkovaná, ale keďže má pevné dno, kopa rastie, niekedy prerastie úroveň a potom v kadiarni vyrastie babylonská veža zmiešaných vôní smradu. Hneď vedľa sú sprchy pre notorických očumovačov dobrá správa – zmiešané, pre lovcov, zlá správa – ženy aj muži sú v plavkách. Mami, žiadna „Sodoma-Gomora“ ani „sado-maso“!

Keď sme pri sádle a masle. Jedlo je zdravé, pestré, len cenník je jednotvárny, cena obeda, večere, ako by vypadla z dohody hostincového kartelu. Ste na festivale, predsa na nejaké euríčko nebudete dozerať. Hajde na „hendmejd“ trh. Nikdy ste sa nechceli tetovať? Blbosť, veď to už dávno nie je výsadou „basmanov“. Veď do väzenia nastupujú už aj ctihodní … Hena je hnedá a teda ekologická a keď vás otetuje víla z lesa ste omráčený, akoby ste tancovali s jej kamoškami celú noc. Mami, tá hena sa zmyje, časom, možno …

Je takým festivalovým paradoxom piť fľaškované francúzske víno uprostred slovensko-maďarských viníc. Skoro ako ráno stáť na prázdnej lúke v rade na kávu. Ináč, rána sú na festivaloch kúzelné, len musíte byť pri zmysloch. Ocko presviedča svojho ineternetom podkutého a ešte neškolopovinného syna, že z vedľajšej sprchy už pôjde teplá … Syn sa zamyslí a vypotí, že z tej istej rúry musí ísť tá istá voda, teda studená.

„Načo sme mu kupovali ten tablet?“, preblesklo tatkovi. Vybral som sa do viníc – kúpiť miestne víno. Vinárske domčeky zmenili kúzelnou paličkou rodinní príslušníci na dočasné „erbíenbí“. Už viem, prečo vínom opíjajú festival Francúzi. Na konci viníc počujem čľapot, nejaký domorodec si napúšťa „džakúzu“. Po rozhovore „delí nas len plot“, ma berie do pivnice. Miestny „samoroďák“ mi načapuje a nechce peniaze, tvrdí, že potrebuje miesto pre novú úrodu. Moje obavy vzrastú ešte viac, keď mi ponúkne aj vlastné 15-ročné brandy. Mami, nie som slepý, len sa zotmelo a ja som si zabudol v stane okuliare a tá „esemeska“ bola určná manželke, nie tebe …

Ak si ešte stále kladiete generačnú otázku, čo tu hľadáte? Tu je odpoveď. Veľmi zaujímavá funkcia a mohla by byť dosť lukratívna, je „nemý sluha“. Postavíte sa pred sprchy, alebo „tojtojky“, okolo idúce ženy a devy si na vás zavesia slamáčiky, podržíte im okuliare, batohy, vaky, uteráky. Veľmi sa mi páčilo skúšať si všelijaké ženské vychytávky, ktoré nazývali oblečením, aj keď v podstate ich to vyzliekalo do krásy. Jeden nemenovaný „paparacko“ ma takto „ostajlovaného“ odfotil a ponúkol bulváru, s podtitulom vraj Gender strašiak obchádza Slovensko. Boha jeho, kde vlastne je ochrana GDPR? Ale vraj som si zrobil z toho živnosť a už mi klope na dvere aj niekto z daňového … To ma poser …

Festival je „friendly“ teda priateľský. Môžete so psíkom, s priateľom, priateľkou, bandou, deťmi, rodinou. O rok, už ako skúsený festivalový účastník, tiež niekoho zoberiem.

Áno, mami, viem, že „Kiršnerka“ sa ti páči…


Text a foto: Miro Zaťko

(Viac zaujímavých článkov nájdeš na osobnej stránke fotografa a novinára Mirka Zaťka – http://www.fotocestovatel.sk/)